MICHAL ZÁLEŠÁK Z ERRC: Razia aj vyšetrovanie sa javia diskriminačne

Je to až neuveriteľné, ale od policajnej razie v Moldave nad Bodvou ubehlo už päť rokov. Spomínam si, ako som sa o udalostiach z 19. júna 2013 dozvedel z médií. Vyvolalo to vo mne pobúrenie, ale, bohužiaľ, nie prekvapenie. V Európskom centre pre práva Rómov (ERRC) som síce začal pôsobiť koncom roka 2012, ale už som mal s podobnými prípadmi skúsenosti, keďže v roku 2012 sa niekoľko podobných akcií udialo v obciach v okrese Kežmarok. Rovnako ako neskoršia razia vo Vrbnici (02.04.2015) mali všetky podobný priebeh spojený s násilím a vstupom do obydlí. Všetky boli vykonané v rámci Akcie 100, pri ktorej je dôvodné podozrenie, že je vykonávaná diskriminačným spôsobom.

Keď nás mimovládne organizácie pôsobiace v osade Budulovská požiadali o pomoc, neváhali sme a hneď od začiatku sme sprostredkovali právne zastúpenie poškodeným obyvateľom osady. Napriek tomu, že nemohlo byť pochýb o tom, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu zo strany zasahujúcich policajtov, vyšetrovať sa začalo až po neuveriteľných siedmich mesiacoch. Niektoré osoby boli vypočuté až oveľa neskôr. Dovtedy sa nikto z inšpekcie ministerstva vnútra nezaujímal o výpovede poškodených a svedkov z Moldavy, a incident „vyšetrili“ len na základe podkladov a výpovedí získaných od policajného zboru. Nikto sa ani nenamáhal s obzretím si miesta činu. Všetky zranenia, ktoré poškodení urpeli, boli po siedmich mesiacoch už dávno zahojené a plynutím času došlo prirodzene k tomu, že bolo ťažšie dopodrobna sa rozpamätať na tieto stresujúce udalosti.

Pochybnosti o tom, či policajná inšpekcia je spôsobilá nezávisle a nestranne vyšetriť udalosti z júna 2013 sa postupom času potvrdili ako oprávnené. Nezrovnalosti vo výpovediach poškodených boli vraj spôsobené ich „rómskou mentalitou“, pre ktorú sú podľa znalca a vyšetrovateľa príznačné vlastnosti ako napríklad: nedostatok sebadisciplíny, nedbanie záväzkov voči ľuďom, agresivita, asocialita či neschopnosť prispôsobiť sa sociálnym normám a pod.. Je až zarážajúce, že niekto mal žalúdok a chrbticu sa podpísať pod znalecký posudok, či uznesenie v prípravnom konaní obsahujúce takéto stereotypné a xenofóbne výrazy, ktoré majú s odborným posúdením máločo spoločné.

Naopak, výpovede zasahujúcich policajtov boli zo strany inšpekcie brané automaticky ako pravdivé bez akýchkoľvek pochybností. Dokonca aj vtedy, keď niekoľko poškodených identifikovalo počas úkonu rekognície jedného z policajtov ako konkrétneho páchateľa, vyšetrovateľ konštatoval, že to ešte nič nedokazuje. Maximálne to, že dotyčného už niekedy v živote stretli, resp. ho poznajú. Je preto otázne, z akého dôvodu bola rekognícia vykonaná, keď jej výsledok údajne nič neznamená. Ak by poškodení dotyčného príslušníka policajného zboru neopoznali, boli by závery vyšetrovateľa o nepodstatnosti rekognície rovnaké?

Poďme ale ďalej. Po tom, čo prípad zmietla zo stola policajná inšpekcia a jej rozhodnutie bolo požehnané aj dozorujúcim prokurátorom, šancu zachrániť česť slovenských orgánov mal ústavný súd. Po podanej ústavnej sťažnosti reflektujúcej obdobné prípady a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k nim, sme sa nádejali, že iné rozhodnutie ako to, konštatujúce porušenie práv poškodených z Moldavy nad Bodvou, ani nemôže padnúť. Napriek tomu mal ústavný súd iný názor. S nedostatkom nezávislosti inšpekcie ani s neskorým začatím vyšetrovania problém nemal a vyšetrovanie vyhodnotil ako dostačujúce a účinné. Judikatúru európskeho súdu síce citoval, ale či už vo všeobecnej rovine (bez zohľadnenia obdobných prípadov, ktoré sa pred štrasburský súd dostali) alebo dokonca nepresne. Najzarážajúcejšie ale je, že svojím rozhodnutím legitimizoval používanie pojmov ako „rómska mentalita“ v trestnom konaní súvisiacich s osobami rómskeho pôvodu.

Po prečítaní týchto riadkov sa zdá, že veľa dôvodov na optimizmus nie je. Vyšetrovanie razie viedlo do stratena, z poškodených spravili páchateľov, polícia praktizuje násilie na Rómoch aj naďalej (ako napr. v Zborove). Napriek tomu ale stále vkladám nádeje do Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v obdobných prípadoch pri toľkých pochybeniach vo vyšetrovaní, rozhodol v prospech sťažovateľov. Samozrejme, v ERRC nechceme len tak nečinne čakať so založenými rukami ako súd rozhodne. Preto sme v septembri minulého roka podali proti ministerstvu vnútra antidiskriminačnú žalobu, ktorou napádame diskriminačný výkon činnosti policajného zboru voči rómskym komunitám na Slovensku. Príslušný súd zatiaľ vo veci nevykonal ani jeden úkon.