MARTA ŠIMEČKOVÁ: 5-ročná bilancia hanby
Piate výročie policajného zásahu v Moldave nad Bodvou je pre Amnesty International symbolom toho, že s našou krajinou sa deje niečo zásadne zlé, niečo, s čím si nedokáže poradiť. To výročie pripomína fakt, ktorý by sme všetci najradšej nevideli: že napriek hlbokým civilizačným premenám, napriek všadeprítomnej modernizácii stále nie sme spoločnosťou, v ktorej je ľudská dôstojnosť všeobecne akceptovaná ako základná hodnota.
Pred necelými piatimi rokmi poslanci ľudskoprávneho výboru Národnej rady väčšinou hlasov odmietli vypočuť zbitých Rómov z Moldavy nad Bodvou a nič nenasvedčuje tomu, že dnes by to bolo inak. Medzitým policajná inšpekcia nenašla na razii nič protiprávne a ústavný súd medzitým sťažnosť poškodených zamietol. Policajti, ktorý zásah vykonali, oficiálne nijako nepochybili. Existujú fotografie poškodených obydlí, fotografie zranení, existujú lekárske správy, vrátane lekárskej správy o stave malého bábätka, ktoré takisto utrpelo zranenia, a existujú výpovede svedkov. Nič z toho pre policajnú inšpekciu, ani ústavný súd nebolo dostatočne preukazné. Naopak, z poškodených a svedkov sa stali obvinení a ak nezmenia svoje výpovede, hrozí im odsúdenie za krivé svedectvo, ktoré môže mať za následok až päťročné väzenie.
Amnesty International, podobne ako iné ľudskoprávne organizácie na Slovensku, má informácie aj o ďalších, brutálnych a očividne neprimeraných policajných raziách v rómskych osadách. Video zo zásahu v Zborove, kde policajt zhodí na zem staršiu ženu, ktorá sama stojí na ulici, prebehlo sociálnymi sieťami. Je teda evidentné, že zásah v Moldave nebol ojedinelý exces. To všetko nám, slovenskej verejnosti, zatiaľ stále nestačí na to, aby sme vyvinuli masívnejší tlak, ktorý by na tom niečo zmenil. Ešte donedávna premiér, Robert Fico, ktorý nikdy nenavštívil žiadnu rómsku osadu, spolu s Robertom Kaliňákom osobne prišli do Moldavy nad Bodvou, aby policajtom dali verejne najavo svoju morálnu podporu, a to ešte v priebehu vyšetrovania policajnej inšpekcie.
Každý si môže domyslieť, ako to policajnú inšpekciu v jej vyšetrovaní asi povzbudí. V roku 2017 nakoniec minister Kaliňák v policajnej uniforme osobne pred kamerami uprostred osady v Krompachoch vo veľkom štýle avizuje sadu zákonov, ktoré majú policajtom uvoľniť ruky. Jeho návrhy sú de facto v rozpore s ústavou, keďže sa explicitne týkajú len zásahov v rómskych komunitách. Policajti okrem iného by mali mať právo brať pri zásahoch Rómom mobily, takže už nikdy neprenikne na verejnosť žiadny videozáznam. Je tragické, že nič z toho zatiaľ nestačilo na to, aby demokraticky orientovaná časť slovenskej verejnosti vyvinula na politiku a úrady nejaký masívnejší tlak.
Je to bilancia hanby. Izolované rómske getá, ktoré kedysi vznikli nariadením fašistického Slovenského štátu, sú uzavreté systémy, nedávajú prakticky možnosti úniku, plodia štrukturálnu, medzigeneračnú chudobu, plodia život bez perspektívy na slušnejšiu budúcnosť, plodia beznádej a s ňou problémy v spolunažívaní tak s majoritiou, ako aj v rámci samotných komunít. Hlavnou odpoveďou na tento obrovský problém, ku ktorej náš štát po dvadsiatich rokoch vývoja v demokracii dospel, je nakoniec viac bitia.
Minister vnútra Robert Kaliňák, Robert Fico ako premiér, aj riaditeľ policajného zboru Tibor Gašpar sú dnes minulosťou, ale nič nenaznačuje nejaký nový trend. Naopak: nový policajný riaditeľ v prvom rozhovore pre médiá povedal, že polícia teraz pracuje aj s verziou, že Rómovia v Moldave nad Bodvou sa v skutočnosti sami zbili hadicami. Po samoúnose Michala Kováča mladšieho, samozbití Hedvigy Malinovej tu budeme mať aj samozbitie Rómov z Moldavy nad Bodvou.
Je to aj bilancia pokrytectva a zmätku. Náš štát sa síce intenzívne snaží presvedčiť Európsku komisiu, že intenzívne pracuje na desegregácii v školstve, lenže ako chce na jednej strane presadzovať inklúziu vo vzdelávaní a na druhej strane usilovať o hlasy voličov tým, že s Rómami zaobchádza ako s podradnou časťou spoločnosti? Ak sa nezmení zásadné nastavenie spoločnosti voči Rómom, môžu byť výsledky desegregácie vždy iba čiastkové, lebo toto úsilie bude všade stáť len na osobnej iniciatíve jednotlivých riaditeľov škôl, učiteľov, starostov, mimovládok. Nemôžeme sa čudovať, že výsledky sú krehké a že ich nie je dosť, pretože takáto snaha v skutočnosti ide proti celkovému nastaveniu nielen bezprostredného okolia, ale celej spoločnosti. Ktoré sa nemôže zmeniť, kým sa nezmení základný tón jej politických reprezentantov.
V spise o vyšetrovaní policajného zásahu v Moldave nad Bodvou sa možno dočítať, prečo výpovede svedkov súdni znalci z oblasti psychológie nepovažujú za dôveryhodné. Na príčine je totiž “mentalita romica”. Preložené do slovenčiny: sú to Rómovia, takže klamú. Autori týchto posudkov sa v slovenskom prostredí zrejme nemusia obávať o svoju reputáciu znalcov, ani keď si svoju prácu zjednodušujú predsudkami a neváhajú túto rasistickú skratku prezentovať ako odborný argument. Je to možné aj v iných európskych krajinách? Alebo je to len náš prípad, naša “mentalita slovaca”?
Lenže táto pozícia, v ktorej sa dnes nachádza 5 poškodených z Moldavy nad Bodvou, trvajúci na svojich svedeckých výpovediach o násilí policajtov napriek tomu, že im hrozí väzenie, ktoré pre nich môže znamenať, že si už nikdy nenájdu slušné zamestnanie. Takto stoja pred pred zákonom a zoči- voči súdom. Ako apriori nedôveryhodní, pretože sú Rómovia. Amnesty International sleduje ich postoj s veľkým obdivom. Nebyť toho, že odolávajú tlaku a svoje výpovede doteraz nestiahli, by kauza Moldava už bola mŕtva. Amnesty International vždy tvrdí, že kým sú porušované ľudské práva kohokoľvek, nie sú v bezpečí ani tie naše. Nie je to len abstaktný morálny apel. Väčšinová spoločnosť si často neuvedomuje, že ak sa štát môže dopúšťať násilia na jednej skupine občanov a obmedzovať ich práva, časom sa to obrátiť aj proti iným občanom, ktorí sa mu nebudú páčiť, a v konečnom dôsledku proti komukoľvek z nás. Je to históriou aj súčasnosťou doložený spoločenský mechanizmus. Piati Rómovia v Moldave nad Bodvou, čo trvajú na svojom, sú dnes tí, čo na Slovensku stoja za právami nás všetkých.
Marta Šimečková, predsedníčka Správnej rady Amnesty International Slovensko
(Tento text bol napísaný do prílohy Denníka SME Forum)
Pred necelými piatimi rokmi poslanci ľudskoprávneho výboru Národnej rady väčšinou hlasov odmietli vypočuť zbitých Rómov z Moldavy nad Bodvou a nič nenasvedčuje tomu, že dnes by to bolo inak. Medzitým policajná inšpekcia nenašla na razii nič protiprávne a ústavný súd medzitým sťažnosť poškodených zamietol. Policajti, ktorý zásah vykonali, oficiálne nijako nepochybili. Existujú fotografie poškodených obydlí, fotografie zranení, existujú lekárske správy, vrátane lekárskej správy o stave malého bábätka, ktoré takisto utrpelo zranenia, a existujú výpovede svedkov. Nič z toho pre policajnú inšpekciu, ani ústavný súd nebolo dostatočne preukazné. Naopak, z poškodených a svedkov sa stali obvinení a ak nezmenia svoje výpovede, hrozí im odsúdenie za krivé svedectvo, ktoré môže mať za následok až päťročné väzenie.
Amnesty International, podobne ako iné ľudskoprávne organizácie na Slovensku, má informácie aj o ďalších, brutálnych a očividne neprimeraných policajných raziách v rómskych osadách. Video zo zásahu v Zborove, kde policajt zhodí na zem staršiu ženu, ktorá sama stojí na ulici, prebehlo sociálnymi sieťami. Je teda evidentné, že zásah v Moldave nebol ojedinelý exces. To všetko nám, slovenskej verejnosti, zatiaľ stále nestačí na to, aby sme vyvinuli masívnejší tlak, ktorý by na tom niečo zmenil. Ešte donedávna premiér, Robert Fico, ktorý nikdy nenavštívil žiadnu rómsku osadu, spolu s Robertom Kaliňákom osobne prišli do Moldavy nad Bodvou, aby policajtom dali verejne najavo svoju morálnu podporu, a to ešte v priebehu vyšetrovania policajnej inšpekcie.
Každý si môže domyslieť, ako to policajnú inšpekciu v jej vyšetrovaní asi povzbudí. V roku 2017 nakoniec minister Kaliňák v policajnej uniforme osobne pred kamerami uprostred osady v Krompachoch vo veľkom štýle avizuje sadu zákonov, ktoré majú policajtom uvoľniť ruky. Jeho návrhy sú de facto v rozpore s ústavou, keďže sa explicitne týkajú len zásahov v rómskych komunitách. Policajti okrem iného by mali mať právo brať pri zásahoch Rómom mobily, takže už nikdy neprenikne na verejnosť žiadny videozáznam. Je tragické, že nič z toho zatiaľ nestačilo na to, aby demokraticky orientovaná časť slovenskej verejnosti vyvinula na politiku a úrady nejaký masívnejší tlak.
Je to bilancia hanby. Izolované rómske getá, ktoré kedysi vznikli nariadením fašistického Slovenského štátu, sú uzavreté systémy, nedávajú prakticky možnosti úniku, plodia štrukturálnu, medzigeneračnú chudobu, plodia život bez perspektívy na slušnejšiu budúcnosť, plodia beznádej a s ňou problémy v spolunažívaní tak s majoritiou, ako aj v rámci samotných komunít. Hlavnou odpoveďou na tento obrovský problém, ku ktorej náš štát po dvadsiatich rokoch vývoja v demokracii dospel, je nakoniec viac bitia.
Minister vnútra Robert Kaliňák, Robert Fico ako premiér, aj riaditeľ policajného zboru Tibor Gašpar sú dnes minulosťou, ale nič nenaznačuje nejaký nový trend. Naopak: nový policajný riaditeľ v prvom rozhovore pre médiá povedal, že polícia teraz pracuje aj s verziou, že Rómovia v Moldave nad Bodvou sa v skutočnosti sami zbili hadicami. Po samoúnose Michala Kováča mladšieho, samozbití Hedvigy Malinovej tu budeme mať aj samozbitie Rómov z Moldavy nad Bodvou.
Je to aj bilancia pokrytectva a zmätku. Náš štát sa síce intenzívne snaží presvedčiť Európsku komisiu, že intenzívne pracuje na desegregácii v školstve, lenže ako chce na jednej strane presadzovať inklúziu vo vzdelávaní a na druhej strane usilovať o hlasy voličov tým, že s Rómami zaobchádza ako s podradnou časťou spoločnosti? Ak sa nezmení zásadné nastavenie spoločnosti voči Rómom, môžu byť výsledky desegregácie vždy iba čiastkové, lebo toto úsilie bude všade stáť len na osobnej iniciatíve jednotlivých riaditeľov škôl, učiteľov, starostov, mimovládok. Nemôžeme sa čudovať, že výsledky sú krehké a že ich nie je dosť, pretože takáto snaha v skutočnosti ide proti celkovému nastaveniu nielen bezprostredného okolia, ale celej spoločnosti. Ktoré sa nemôže zmeniť, kým sa nezmení základný tón jej politických reprezentantov.
V spise o vyšetrovaní policajného zásahu v Moldave nad Bodvou sa možno dočítať, prečo výpovede svedkov súdni znalci z oblasti psychológie nepovažujú za dôveryhodné. Na príčine je totiž “mentalita romica”. Preložené do slovenčiny: sú to Rómovia, takže klamú. Autori týchto posudkov sa v slovenskom prostredí zrejme nemusia obávať o svoju reputáciu znalcov, ani keď si svoju prácu zjednodušujú predsudkami a neváhajú túto rasistickú skratku prezentovať ako odborný argument. Je to možné aj v iných európskych krajinách? Alebo je to len náš prípad, naša “mentalita slovaca”?
Lenže táto pozícia, v ktorej sa dnes nachádza 5 poškodených z Moldavy nad Bodvou, trvajúci na svojich svedeckých výpovediach o násilí policajtov napriek tomu, že im hrozí väzenie, ktoré pre nich môže znamenať, že si už nikdy nenájdu slušné zamestnanie. Takto stoja pred pred zákonom a zoči- voči súdom. Ako apriori nedôveryhodní, pretože sú Rómovia. Amnesty International sleduje ich postoj s veľkým obdivom. Nebyť toho, že odolávajú tlaku a svoje výpovede doteraz nestiahli, by kauza Moldava už bola mŕtva. Amnesty International vždy tvrdí, že kým sú porušované ľudské práva kohokoľvek, nie sú v bezpečí ani tie naše. Nie je to len abstaktný morálny apel. Väčšinová spoločnosť si často neuvedomuje, že ak sa štát môže dopúšťať násilia na jednej skupine občanov a obmedzovať ich práva, časom sa to obrátiť aj proti iným občanom, ktorí sa mu nebudú páčiť, a v konečnom dôsledku proti komukoľvek z nás. Je to históriou aj súčasnosťou doložený spoločenský mechanizmus. Piati Rómovia v Moldave nad Bodvou, čo trvajú na svojom, sú dnes tí, čo na Slovensku stoja za právami nás všetkých.
Marta Šimečková, predsedníčka Správnej rady Amnesty International Slovensko
(Tento text bol napísaný do prílohy Denníka SME Forum)