Skoro ráno, 15. decembra 2011 „navštívilo“ rómsku rodinu Lingurarovcov žijúcu v chudobnej osade v Rumunsku komando 85 ozbrojených policajtov v kuklách. Takúto, nie ojedinelú policajnú „návštevu“ rómskej komunity, sprevádzalo vylamovanie dverí, nadávanie, bitka obuškami a kopance.  

Razia v komunite, kde žili aj Lingurarovci, bola podľa polície nevyhnutná na zníženie a prevenciu kriminality, ktorej sa údajne jej členovia dopúšťajú. Najmä krádeže dreva.

 

Lingurarovci napadli brutalitu a neprimeranosť razie. V Rumunsku neuspeli. Podľa vyšetrovania policajnej inšpekcie a súdu, zásah bol legálny. Svedčili policajti a to zavážilo viac ako výpovede rómskych obetí a svedkov. Poranenia z obuškov si niektoré z obetí podľa vyšetrovania spôsobili sami.

 

Rodina sa obrátila na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Ten nedávno skonštatoval, že policajná razia nebola ani nevyhnutná, a ani odôvodnená. Naopak, išlo o zakázané neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a porušenie ľudských práv obetí.

 

Navyše, podľa ESĽP plánovaná razia vychádzala z diskriminačných etnických kritérií, s cieľom predchádzať „kriminalite medzi Rómami“. Po prvýkrát tak ESĽP vo svojej rozhodovacej činnosti použil termín etnického profilovania. Policajti sa zamerali na komunitu, nie kvôli ich konkrétnym skutkom, ale preto, že boli Rómovia. ESĽP si tiež všimol, že vyšetrovanie policajnej inšpekcie, ktorá je súčasťou polície, nebolo ani účinné. Dôkladne nevyšetrilo možný rasový motív zásahu. Rumunsko prehralo a obete musí odškodniť.

 

Slovenská verzia rumunského prípadu 

Rumunský prípad má niekoľko dôležitých paralel s policajnou raziou v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou z júna 2013. Napríklad, podľa slov vtedajšieho policajného prezidenta Gašpara bola razia, podobne ako v Rumunsku,  stratégiou prevencie zníženia kriminality v rómskych osadách. K téme váh výpovedi, spomeňme si na jeden z pamätných výrokov vtedajšieho ministra vnútra Kaliňáka: „policajtov a Rómov z Moldavy nedávajte na tú istú úroveň, uráža ma to“, ktorý ilustruje sporné dokazovanie v prípade. Napríklad tézu znaleckého posudku Rómov o tzv. „mentalite Romice“, ktorá spochybnila výpovede Rómov. Podobne ako informácie o samozbití sa obetí. Otáznou je aj nezávislosť a účinnosť vyšetrovania policajnej inšpekcie spadajúcej pod ministerstvo vnútra. Pravda, slovenské orgány smutne vynikajú v spôsobe ako zastrašiť existujúce alebo potenciálne rómske obete podobných razií. A to trestným stíhaním poškodených z Moldavy.

 

Rozhodnutie proti Rumunsku je pre nich nádejou, že sa sa napokon domôžu spravodlivosti, keďže aj ich sťažnosťami sa ESĽP začal nedávno zaoberať. Ale ešte aj pre iné dôvody je rozhodnutie Lingurar proti Rumunsku dôležité a mali by si ho u ministerky vnútra preštudovať. Téza o tzv. „rómskej kriminalite“ a jej „riešenia“ nielen vo forme policajných razií, ale aj zvýšenou kontrolou, legitimovaním či monitorovaním Rómov (priamo alebo nepriamo) je zakázaným etnickým profilovaním podľa Európskeho dohovoru, ktorý platí aj pre nás. A nemá čo hľadať v európskom ľudsko-právnom civilizačnom priestore. Pokiaľ teda máme stále ambíciu do neho patriť.

Krátená verzia textu Jarmily Lajčákovej vyšla v denníku SME:    https://komentare.sme.sk/c/22109794/obete-razie-z-budulovskej-dostali-nadej.html#ixzz5mf5FRyHJ